História Atén je jednou z najdlhších zo všetkých miest v Európe a na svete. Atény boli nepretržite obývané už viac ako 3 000 rokov a v prvom tisícročí pred naším letopočtom sa stali vedúcim mestom starovekého Grécka; kultúrne úspechy Atén v priebehu 5. storočia pred n. l. položili základy západnej civilizácie. Infraštruktúra mesta je ukážkou starogréckej infraštruktúry.
Počas stredoveku došlo v Byzantskej ríši k úpadku a následnému oživeniu mesta, počas križiackych výprav boli relatívne prosperujúce a profitovali z talianskeho obchodu. Po dlhom období úpadku pod nadvládou Osmanskej ríše sa Atény v 19. storočí znovu objavili ako hlavné mesto nezávislého gréckeho štátu. Tu je niekoľko zaznamenaných míľnikov týkajúcich sa pozadia starovekých Atén v celej zaznamenanej histórii.
Skoré obdobie
Lokalita Atén bola osídlená už v období neolitu (pred rokom 3000 pred n. L.). Dôkazom toho sú nálezy keramiky v Akropole a okolo nej, najmä však zo skupiny asi 20 plytkých studní alebo jám na severozápadnom svahu Akropoly, tesne pod prameňom Klepsydra. Tieto studne obsahovali leštené hrnce vynikajúcej kvality, ktoré ukazujú, že aj v tomto vzdialenom období mali Atény usadené obyvateľstvo a vysoké technické a umelecké štandardy. Existujú podobné náznaky okupácie v staršej a strednej dobe bronzovej (3 000 – 1 500 pred n. L.).
Najstaršie budovy pochádzajú z mladšej doby bronzovej, najmä okolo roku 1200 pred n. L., keď bola Akropola citadelou. Okolo jej vrcholu bola postavená mohutná stena z kyklopského muriva (typ stavby využívajúci obrovské bloky bez malty). Stavba tohto múru pravdepodobne znamenala spojenie 12 miest Attica (departement, v ktorom ležia Atény) pod vedením Atén, udalosť, ktorá sa tradične pripisuje Theseusovi.
V 8. storočí pred naším letopočtom sa Atény znovu objavili vďaka svojej centrálnej polohe v gréckom svete, svojej bezpečnej pevnosti na Akropole a prístupu k moru, čo jej poskytlo prirodzenú výhodu nad potenciálnymi súpermi, ako sú Téby a Sparta. Od začiatku 1. tisícročia boli Atény zvrchovaným mestským štátom, ktorému vládli spočiatku králi (pozri Aténski králi). Králi stáli na čele zemepánskej aristokracie známej ako Eupatridae („rodení“), ktorej vládnym nástrojom bola Rada, ktorá sa schádzala na vrchu Ares, nazývaný Areopagus.
Aeropágus
Tento orgán menoval hlavných mestských úradníkov, archónov a polemarchu (vrchného veliteľa). Počas tohto obdobia sa Aténam podarilo dostať pod svoju správu ďalšie mestá Atiky. Tento proces synoikismos – spojením v jednom dome – vytvoril najväčší a najbohatší štát na gréckej pevnine, ale tiež vytvoril väčšiu vrstvu ľudí vylúčených z politického života šľachtou. Do 7. storočia pred naším letopočtom sa rozšírili sociálne nepokoje a Areopágus menoval Draka, aby vypracoval prísny nový zákonník (odtiaľ „drakonický“). Keď sa to nepodarilo, vymenovali Solóna s mandátom na vytvorenie novej ústavy (594).
Expanzia Atén
6. storočie pred n. l. bolo obdobím fenomenálneho rastu, najmä počas tyranie Peisistrata a jeho synov (okolo 560 – 510 pred n. L.). Na Akropole začali byť primitívne svätyne nahradené veľkými kamennými chrámami. Asi 580 pred n. l. bol na mieste, ktoré neskôr obsadil Parthenon, postavený chrám Athény známy ako Hecatompedon (Hunter-Footer).
Štíty (trojuholníkové priestory tvoriace štít) tohto chrámu boli zdobené veľkorozmernou plastikou z veselo sfarbených pórovitých vápencov. Tieto vápence predstavovali skupiny levov, ktoré strhávali býky a v uhloch zobrazovali príšery s hadím chvostom. Tieto sochy sú teraz zobrazené v Novom akropolskom múzeu.
Zmena Akropoly
V roku 566 pred n. l. Peisistratus štvorročne reorganizoval panaténenské hry na počesť Atén. Asi 530 pred n. l. bol blízko centra Akropoly, na mieste starého paláca z doby bronzovej, vystavený veľký peripterálny chrám pre Polias (strážkyňu mesta). Mal mramorovú pedimentálnu sochu predstavujúcu bitku bohov a obrov. Okrem týchto dvoch hlavných chrámov tu bolo päť menších budov, pokladnice a podobne a množstvo ponúk z mramoru, bronzu a terakoty. Akropola sa tak stala plnohodnotnou svätyňou.
Táto zmena z citadely na svätyňu sa odráža aj v usporiadaní vstupu na západe. Namiesto kľukatej cesty vhodnej na obranu bola zhruba od polovice 6. storočia pred n. l. široká rampa. Rampa bola navrhnutá ako ceremoniálny prístup a viedla až k bráne. Táto základná zmena postoja k Akropole musí znamenať, že celé dolné mesto bolo obklopené múrom opevnenia. Akropola už nebola potrebná na obranu. Starovekí historici Herodotus a Thukydides hovoria o takomto múre, ale nenašla sa po ňom žiadna stopa a jeho priebeh a dátum je neistý.
Demokracia a reformy
Solónove reformy sa zaoberali politickými aj hospodárskymi otázkami. Ekonomická sila Eupatridae sa znížila zrušením otroctva ako trestu za dlhy, rozbitím veľkých pozemkových statkov a uvoľnením obchodu, čo umožnilo vznik prosperujúcej mestskej obchodnej triedy. Solónn politicky rozdelil Aténčanov do štyroch tried na základe ich bohatstva a schopnosti vykonávať vojenskú službu.
Najchudobnejšia vrstva Thétovci, ktorí tvorili väčšinu obyvateľstva, získala politické práva po prvý raz, keďže mohla hlasovať v zhromaždení, ale politické úrady mohli zastávať iba vyššie vrstvy. Areopág naďalej existoval, ale jeho právomoci boli obmedzené.
Peisistratos
Nový systém položil základy toho, čo sa nakoniec stalo aténskou demokraciou, ale z krátkodobého hľadiska nedokázal utíšiť triedny konflikt a po 20 rokoch nepokojov populárna strana vedená Peisistratom, Solonov bratranec, sa zmocnila moci (541).
Peisistratos sa zvyčajne nazýva tyranom, ale grécke slovo tyrannos neznamená krutého a despotického vládcu, iba toho, ktorý sa ujal moci násilím. Peisistratus bol v skutočnosti veľmi populárnym vládcom, ktorý z Atén urobil bohaté, mocné a kultúrne centrum a založil aténsku námornú nadvládu v Egejskom mori i mimo neho. Zachoval Soloniansku ústavu, ale ubezpečil sa, že on a jeho rodina zastávajú všetky štátne úrady.
ZDROJE:
http://www.athenshappytrain.com/athens-sightseeing/history-of-athens
https://www.britannica.com/place/Athens/History
