Vôňa je možno najviac nedocenená z piatich zmyslov. Je pravda, že to nie je také očarujúce ako náš zrak a nemusí to byť také užitočné ako schopnosť počuť. Napriek tomu naše nosy vyfarbujú a vypĺňajú mnoho malých detailov nášho života. Tá nová vôňa auta. Plazivá aróma takmer hotovej večere sálajúca z kuchyne. Ach tá vôňa maslového popcornu v kine, alebo vôňa bábätka.
Superdiaľnica medzi nosom a mozgom
Takéto pachy často vyvolajú v našich spomienkach niečo neočakávané. Koľkokrát ste zacítili vôňu niečoho, čo vám pripomínalo minulú udalosť alebo konkrétnu spomienku? Je to univerzálna ľudská skúsenosť, ktorú preslávil legendárny sedem zväzkový príbeh francúzskeho spisovateľa Marcela Prousta Hľadanie strateného času. Vôňa a chuť madeleine (francúzskej sušienky) v románe evokujú v hlavnom hrdinovi intenzívnu vlnu dávno zabudnutých spomienok na detstvo.
Úzke spojenie medzi vôňou a pamäťou je nepopierateľné, ale doteraz boli fyzické a nervové dôvody tohto spojenia záhadou. Všetko to mení priekopnícka nová štúdia, ktorú práve zverejnila Northwestern University. Tento nový výskum ukazuje, že pamäťové centrum mozgu (hipokampus) je priamo spojené s čuchovým systémom tela (senzorickým systémom, ktorý podporuje čuch) spôsobom, ktorý je odlišný od zraku, chuti a sluchu. Autori štúdie dokonca zachádzajú tak ďaleko, že nazvali cestu medzi nosom a hipokampom „superdiaľnica“.
Pozoruhodné zistenie vedcov
Tím z Northwestern tvrdí, že evolúcia hrala veľkú rolu v úzkom modernom vzťahu medzi vôňou a pamäťou. „Zrak, sluch a hmat sa v mozgu presmerovali, keď sa ich cesty rozšírili a spojili sa s hipokampom skôr sprostredkovanou formou.“ Naše údaje naznačujú, že čuch neprešiel týmto presmerovaním a namiesto toho si ponechal priamy prístup k hipokampu.“
„Toto bolo trvalé tajomstvo ľudskej skúsenosti.“ Takmer každého preniesol závan pachu na iné miesto a čas, či zážitky, ktoré pamiatky alebo zvuky len zriedka vyvolávajú. Napriek tomu sme nevedeli prečo. Štúdia zistila, že čuchové časti mozgu sa spájajú s pamäťovými časťami silnejšie ako iné zmysly. Toto je hlavný kúsok skladačky, pozoruhodný nález u ľudí. Veríme, že naše výsledky pomôžu budúcemu výskumu vyriešiť túto záhadu, “vysvetľuje Zelano.
Záver
Presné dôvody, prečo sa čuchový systém vyvinul tak, aby sa tak úzko spájal s mozgom, zostávajú predmetom diskusií. Možno bolo pre prvých ľudí výhodnejšie zachytávať naučené signály nebezpečenstva pomocou pachov ako inými zmyslami. Napríklad človek často zacíti oheň predtým, ako ho uvidí.
Možno spájať konkrétny zápach s jedovatou rastlinou alebo hubami je pravdepodobne jednoduchšie ako zapamätať si farby, tvary alebo vzory. Bez ohľadu na evolučné dôvody zostáva faktom, že náš čuch je veľkou súčasťou toho, ako interagujeme a spoznávame svet okolo nás.
„Vône sú hlbokou súčasťou pamäte a pachy nás spájajú s obzvlášť dôležitými spomienkami v našom živote, často spojenými s blízkymi osobami. Vôňa čerstvo nasekanej petržlenovej vňate môže evokovať babičkino varenie, alebo závan cigarety zasa dedkovu prítomnosť. Pachy nás spájajú s dôležitými spomienkami, ktoré nás prenášajú späť do prítomnosti týchto ľudí,“ dodáva Zelano.
Zdroje:
https://www.sciencedirect.com/science/article/pii/S0301008221000411?via%3Dihub