Morské korytnačky sú úžasné navigátory – používajú však iba prírodné mapy

Morské korytnačky majú svoj vnútorný kompas – nie je však dokonalý. Môžu ísť zlou cestou stovky kilometrov, než sa dostanú na svoje pastviny. Tieto tvory sú sťahovavými druhmi od momentu, keď sú pripravené prísť na tento svet. Okamžite sa púšťajú do šialeného závodu smerom k moru, keď sa vyliahnu zo svojich hniezd na plážach na Floride, Yucatane alebo na iných východných pobrežiach Ameriky.

Na svojich cestách môžu mláďatá prejsť aj viac ako 16 000 km cez severný Atlantik. Potom sa vrátia späť k svojim pôvodným hniezdam. Je zrejmé, že morské korytnačky sú úžasnými navigátormi. Tieto korytnačky pravdepodobne určujú svoju polohu a orientáciu pomocou zemského geomagnetického poľa. Nemyslite si však, že ich interný GPS systém je veľmi presný.

Nová štúdia z Austrálie

Podľa novej štúdie morské korytnačky často míňajú svoju stopu, niekedy až o stovky kilometrov. To môže k ich migrácii pridať tisíce ďalších kilometrov, pretože k cieľu prichádzajú menej priamočiaro. “Satelitné sledovanie korytnačiek, ktoré cestujú na malé izolované oceánske ostrovy ukazujú, že nedorazia do svojich cieľov s presnosťou.,” hovorí Graeme Hays z austrálskej univerzity Deakin University. 

“Aj keď ich navigácia nie je dokonalá, ukázali sme, že korytnačky môžu robiť korekcie tratí v otvorenom oceáne, keď smerujú mimo trasu. Tieto zistenia podporujú návrh z predchádzajúcich laboratórnych prác. Vtedy sa zistilo, že korytnačky používajú prírodný navigačný systém v otvorenom oceáne, kde pravdepodobne využívajú zemské geomagnetické pole.”

Ako ich sledovali ?

Hays a kolegovia pripojili satelitné prívesky k 33 hniezdam zelených korytnačiek (Chelonia mydas). Pôvodne sa vedci chceli dozvedieť viac o rozsahu pohybu zvierat, aby identifikovali kľúčové oblasti kvôli snahe o ochranu. Ale keď ich vedci sledovali, všimli si, že cestujú na izolované ostrovy a ponorené brehy. Korytnačky boli sledované od okamihu, keď opustili svoje hniezda na pláži na ostrove Diego Garcia v Indickom oceáne. Z neho sa vydali na cestu k ich pasienkom cez západný Indický oceán.

Podľa satelitných údajov sa 28 z 33 korytnačiek nezaregistrovalo každý deň. V dôsledku toho by korytnačka často cestovala stovky kilometrov z cesty, kým nenapraví svoju polohu. Tento zmätok sa najčastejšie vyskytoval v otvorenom oceáne. Namiesto toho, aby korytnačky dosiahli cieľ svojej malej ostrovnej destinácie s presnosťou, častejšie stratili čas hľadaním svojho smeru v záverečnej fáze migrácie. “Boli sme prekvapení, že korytnačky mali také ťažkosti pri hľadaní cesty k malým cieľom,” hovorí Hays. 

Niektoré korytnačky prešli aj viac ako 8000 km

“Často dobre plávali mimo kurzu a niekedy trávili mnoho týždňov hľadaním izolovaných ostrovov. Boli sme tiež prekvapení vzdialenosťou, ktorú prešli niektoré korytnačky. Šesť korytnačiek cestovalo viac ako 4000 kilometrov na východoafrické pobrežie, od Mozambiku na juhu až po severnú stranu pri Somálsku. Tieto korytnačky tak celkovo prejdú aj viac ako 8000 kilometrov s cestou naspäť na súostrovie Chagos.”

Hoci táto štúdia ukazuje, že vysoko presná navigácia korytnačky je mýtus, zistenia však nespochybňujú ich dobré navigačné schopnosti. Koniec koncov, toto je prvá štúdia, ktorá ukázala, že morské korytnačky sa dokážu preorientovať v otvorenom oceáne. To znamená, že v skutočnosti majú nejakú mentálnu mapu. 

Záver

Štúdia tiež aplikovala dôležité opatrenia na ochranu morských korytnačiek. Po skončení obdobia hniezdenia sa korytnačky značne pohybujú po otvorenom oceáne. Úsilie o ochranu ako takú sa musí koordinovať vo veľkých priestoroch, ktoré pokrývajú mnoho krajín. 

V budúcnosti by vedci chceli využiť novú technológiu sledovania, ktorá im umožní nielen určovanie polohy, ale aj ich smer. “Potom môžeme priamo posúdiť, ako morské prúdy odvádzajú korytnačky mimo ich smeru a získať ďalší prehľad o mechanizmoch, ktoré korytnačkám umožňujú dokončiť také úžasné pokroky v navigácii,” hovorí Hays.

Zdroje: