Pozoruhodný 2000 ročný chrám Panteón je najzachovalejšou z rímskych antických pamiatok a jednou z najvplyvnejších budov v západnom svete. Postavil ho Hadrián nad skorším chrámom Marca Agrippu z roku 27 pred Kristom a na svojom mieste stojí približne od roku 125. A hoci jeho šedivá, doslova poškriabaná fasáda môže vyzerať skutočne staro, stále prináša návštevníkom jedinečný a vzrušujúci zážitok. Veď kto by nechcel prejsť cez jeho obrovské bronzové dvere a pozrieť sa na najväčšiu „nevystuženú“ betónovú kupolu, aká bola kedy postavená?
Je rozľahlý a pri pohľade na rekordnú kupolu, ktorá sa týči nad vašou hlavou, sa budete cítiť veľmi malí. K efektu sa pridávajú lúče svetla, ktoré prúdia cez centrálny okulus, teda kruhový otvor na vrchole kupoly a osvetľujú kráľovské hrobky zasadené do mramorom obloženého interiéru. Vďaka svojmu revolučnému dizajnu tento úžasný chrám slúžil ako architektonický plán po tisícročia.
Po stáročia nápis pod štítom, v preklade „Marcus Agrippa, syn Luciusa, na svojom treťom konzuláte to postavil“, viedol učencov k tomu, aby si mysleli, že súčasná budova bola Agrippov originál. Vykopávky v 19. storočí však odhalili stopy po staršom chráme a historici si uvedomili, že Hadrián si jednoducho ponechal pôvodný nápis Agrippa.
Hadriánov chrám bol zasvätený klasickým bohom – odtiaľ pochádza aj názov Panteón, odvodený od gréckych slov pan (všetci) a theos (boh). V roku 608 bol však vysvätený ako kresťanský kostol a dnes je oficiálne známy ako Bazilika Santa Maria ad Martyres.
Vďaka tomuto zasväteniu bol ušetrený od najhoršieho stredovekého drancovania, ktoré spôsobilo, že mnohé zo starovekých rímskych budov boli takmer zrovnané so zemou. Nevyviazlo však úplne bez ujmy – jeho pozlátené bronzové škridle boli odstránené a bronz z portiku použil Bernini na svoj baldachýn v Bazilike sv. Petra. Jeho exteriér je masívne impozantný pohľad so 16 korintskými stĺpmi, každý s výškou 11,8 metra a každý vyrobený z jedného bloku egyptskej žuly. Nity a otvory v murive naznačujú, kde boli odstránené pôvodné mramorovo-dyhové panely.
Počas renesancie bola budova veľmi populárnou – Brunelleschi ju použil ako inšpiráciu pre svoju kupolu vo Florencii – a stala sa dôležitou pohrebnou komorou. V jaskynnom interiéri obloženom mramorom nájdete hrobku umelca Raphaela spolu s hrobkami kráľov Vittoria Emanuela II. aj Umberta I.
Veľkosť Panteónu pochádza hlavne z jeho mohutnej kupoly, ktorá je dodnes najväčšou tehlovou kupolou, aká bola kedy postavená. Zdvihnúť ho pomocou samotných tehál by bolo nemožné; strop by nevydržal váhu a zrútil by sa. Keďže Rimania nemali železo-betón, našli iné riešenie.
Táto kupola bola postavená jediným odliatím betónu v nasledujúcich vrstvách. Vrchná vrstva bola vyrobená z pemzy, teda ľahkého kameňa. V strede kupoly je otvor s priemerom 9 metrov, takzvaný Oculus. Panteón nemá okná a jediné svetlo preniká zhora a steká dole ako rieka vnútorného svetla; na poludnie sú lúče prichádzajúce cez Oculus obzvlášť intenzívne.
Viera, že Oculus bol komponovaný tak, aby sa dovnútra nedostal dážď, nie je pravdivá, keď prší, prší aj v Panteóne; podlaha je mierne vypuklá, takže voda odteká vďaka účinnému drenážnemu systému.
Rímsky panteón je tak predchodcom niekoľkých ďalších slávnych budov, ako je rovnomenná budova v Paríži alebo Westminsterské opátstvo. Dnes je námestie s týmto starobylým majstrovským dielom „Piazza della Rotonda“ jedným z najobľúbenejších miest v meste.
V priebehu storočí bol Panteón v Ríme vyplienený, uzavretý, používaný ako pevnosť aj ako kostol. Utrpel zemetrasenia a záplavy, no prežil stáročia nedotknutý a dnes, po viac ako dvetisíc rokoch, je stále očarujúcim miestom prechádzok Rimanov aj turistov.
Zdroj: https://www.lonelyplanet.com/italy/rome/
