Chápadlá chobotnice majú vlastnú myseľ

Vedci, ktorí študujú správanie a neurovedu chobotníc, už dlhšie tušili, že chápadlá zvierat môžu mať vlastnú myseľ. Uvedený nový model predstavuje prvý pokus o komplexné znázornenie toku informácií medzi prísavkami, chápadlami a mozgom chobotnice. A to na základe predchádzajúceho výskumu neuropatológie a chovania chobotnice počas pozorovaní vykonaných v laboratóriu. 

Deväť životov? Vyskúšajte deväť mozgov

Chobotnica má 500 miliónov neurónov. Viac ako polovica z nich sa nachádza mimo mozgu. Každá z chobotníc má malý zväzok nervových buniek, ktorý riadi ich pohyb. Takže chobotnica má technicky osem nezávislých mini mozgov spolu s ďalším väčším centrálnym mozgom. Vedci už nejakú dobu vedia o jedinečných biologických vlastnostiach chobotnice.

Predchádzajúce štúdie ukázali, že chápadlá chobotníc vedia reagovať na podnety aj jednu hodinu po oddelení sa od centrálneho mozgu. Dokážu sa natiahnúť, uchopiť veci a dokonca si posunúť jedlo smerom k ústam, ktoré už neexistujú. 

Skúmanie rozhodovania chobotnice

Výskumný tím z Washingtonskej univerzity vytvoril video, v ktorom ukazuje ako sa chobotnice rozhodujú. Pozorovali tok informácií medzi prísavkami, chápadlami a mozgom chrbtice. Ukázalo sa, že niektoré informácie úplne obchádzajú centrálny mozog. 

Vedúci autor Dominic Sivitilli opísal tento proces ako rozhodovací mechanizmus “zdvihnutia ruky”. Znamená to, že neuróny v chápadlách chobotnice môžu prijímať senzorické informácie zo svojho prostredia. Potom iniciujú motorickú odpoveď bez toho, aby ju prekonzultoval centrálny mozog. Mať osem ďalších nervových centier umožňuje chobotnici rozmýšľať a rýchlejšie reagovať. Čo tomuto zvieraťu poskytuje značnú evolučnú výhodu.

Cudzinec na zemi

Je známe, že chobotnice vykazujú inteligentné, takmer ľudské správanie. Dokáž napríklad otvárať poháre, alebo nájsť cestu z akvária späť do oceánu. Ich nervový systém sa ale vyvíjal inak ako u ľudí a iných stavovcov. Chobotnice sú hlavonožce. Ide o skupinu inteligentných morských živočíchov, ktorá zahŕňa aj chobotnice a sépie. Na rozdiel od stavovcov, ktorí majú vysoko centralizované nervové systémy, majú hlavonožce vo svojich telách viacero neurónových zhlukov, ktoré sa nazývajú gangliá. Tieto periférné gangliá môžu navzájom komunikovať prostredníctvom “nervového prstenca”, čo umožňuje chápadlám koordinovať pohyby nezávisle od mozgu. 

Tím univerzity vo Washingtone použil kameru a počítačový program na sledovanie pohybov chobotnice. Sledovali, ktoré jej pohyby sú koordinované mozgom v porovnaní s chápadlami. Jeden indikátor bol synchrónny. Zistili, že ak sa chápadlá pohybujú spolu tak je pravdepodobne za to zodpovedný mozog. Ale chápadlo, ktoré sa bude pohybovať inak ako ostatné môže pracovať s vlastnou mysľou. 

Ak vám zviera s nezávislými končatinami znie ako sci-fi scenár, nie ste sami. V tlačovej správe Sivitilli uviedol, že pochopenie jedinečného modelu myslenia chobotnice sa podobá pozorovaniu cudzinca na Zemi. “Je to ukážkový model inteligencie,” povedal Sivitilli. “Dáva nám porozumenie pokiaľ ide o rozmanitosť poznávania vo svete a možno aj vo vesmíre,” dodal.

Zdroje: