Psy a ako môže evolúcia za ich typický pohľad

Čomu sa ťažšie odoláva? Detským očiam, keď vás prosia o kúsok sladkosti? Alebo keď vás vaše psy prosia o kúsok jedlo z vášho taniera? Vieme, nie je to ľahká otázka. Podľa vedcov za to môže evolúcia. Nedávna štúdia v Zborníku národnej akadémie vied naznačuje, že psom sa špecificky vyvinuli “psie oči” aby oslovili ľudí.

Poznáte to, ak máte doma psa, keď sa na vás váš domáci miláčik pozerá tými veľkými očami – najčastejšie keď jete. Ukázalo sa, že u psov sa vyvinul pohľad “psích očí” špeciálne pre ľudí. Nový výskum naznačuje, že tento jav nie je žiadnou náhodou. Schopnosť psov komunikovať s nami prostredníctvom mimiky je výsledkom desiatok tisíc rokov psej evolúcie strávenej po boku ľudí. 

Kam sa až tiahne vývoj psov?

Je všeobecne známe, že zreteľné črty stoviek rôznych domácich plemien psov sú výsledkom manipulácie ľudskej evolúcie. Za posledných 200 rokov sa ľudia rozhodli chovať zvieratá  s vlastnosťami, ktoré lepšie slúžia našim potrebám. Napríklad v minulosti sa uprednostňovali psi, ktorí ťahali sánky po polárnom snehu, čo viedlo k vývoju plemena husky. Uprednostňovali sa retrieveri pri získavaní divej zveri z vody a na ťahanie rybárskych sietí.

Ďalšie plemená psov boli vybrané na rozmanité, ale menej praktické účely. Napríklad Yorkshirský teriér bol výsledkom preferencie chovateľov pre dlhú, hodvábnu kožušinu. Toto sú klasické príklady vyumelkovaného výberu ľudí.

Ľudia umelou selekciou tvarovali nielen vonkajšie aspekty anatómie psov. Za posledných desaťtisíc rokov sme spozorovali badateľný rozdiel medzi domestikovanými psami a ich najbližšími príbuznými, sivými vlkmi. Zdá sa , že naši predkovia si vyberali takých psov, ktorí lepšie zapadajú do ľudskej spoločnosti. Výsledkom čoho sú psi, ktorí boli ohľaduplnejší voči ľuďom a menej agresívny, s menšími zubami a kratšími ňufákmi.

Nový výskum teraz naznačuje, že sme tiež (pravdepodobne podvedome) uprednostňovali psy, ktoré nám pripomínali nás a ľudské deti – najmä psy schopné vytiahnuť svoje vnútorné obočie smerom nahor, aby vyzerali tak trochu “smutne”. Toto zdvíhanie obočia vykonáva malý sval (lat. levator anguli oculi medialis, skrátene LAOM).

Vedci študovali anatómiu tváre domácich psov a šedých vlkov. Zistili, že väčšina svalov v tvári bola u oboch skupinách podobná. LAOM bol ale u domácich psov oveľa väčší. Vedci zistili, že táto veľkosť sa premieta do oveľa väčšieho pohybu. Psy zdvihnú svoje vnútorné obočie častejšie a vyššie ako vlci. Štúdia z roku 2017 hovorí, že psy do značnej miery používajú tento pohľad “smutných” očí iba v interakcii s ľuďmi.

Na základe toho sa vedci domnievajú, že je pravdepodobné, že psy ktoré vyjadrili takéto črty mali úžitok z väčšej starostlivosti ľudí. Stali sa protekčnými a tak s väčšou pravdepodobnosťou prežili a rozmnožovali sa ako psi, ktorí nevyužívali tento pohľad. V priebehu času sa prehlbovalo spojenie medzi domácimi psami a ľuďmi pomocou viacerých  variácií (napr. predlžovaním očného kontaktu).

Vedecké fakty

Vedecká štúdia z roku 2015 zistila, že u psov a ľudí dochádza k nárastu oxytocínu, známeho ako hormón šťastia, ktorý vyvoláva vzájomný očný kontakt. To isté sa stáva, keď ľudia prichádzajú do očného kontaktu s niekým koho milujú, alebo keď sa matka pozerá na svoje dieťa. Tento objav vedcov prekvapil, pretože medzi divokými zvieratami očný kontakt vyvoláva prejavy agresie. Zdá sa však, že psy sú výnimkou. Možno preto, že ľudia vidia svojich psov ako svoje vlastné deti.

Štúdia z roku 2014 v programe PLOS ONE zistila, že keď ženy videli obrázok svojho psa, ich mozog reagoval podobne, ako keby to bol obrázok dieťaťa – ale iba vtedy, ak to bolo ich vlastné dieťa. Reakcia na ich psa bola silnejšia ako obrázok neznámeho dieťaťa, čo naznačuje, že to bola viac než len reakcia na roztomilú tvár.

Ako sme sa dostali tak blízko?

To, ako sa psy stali najlepším priateľom človeka, je otázka, ktorá bola v posledných rokoch podrobená veľkému záujmu. Jedna štúdia uverejnená v časopise Nature Communications v roku 2013 naznačuje, že psy sa stali domestikovanými približne pred 32 000 rokmi. V tejto štúdii sa tiež zistilo, že u ľudí a psov sa vyvinuli mnohé spoločné vlastnosti vrátane génov pre trávenie a metabolizmus.

Prečo? Vedci sa domnievajú, že keď sa ľudia sťahovali do preplnených miest, zmenila sa ich strava a pretože psy boli kŕmené ľudskou stravou, tak sa zmenila aj ich strava. Analýzou DNA 10 rôznych plemien vlkov a psov a jej porovnaním s ľudskou DNA, vedci dokázali nájsť výrazné podobnosti v génoch, ako sú transport cholesterolu alebo spracovanie sérotonínu. Spájali sme sa so psami tak dlho, až sme sa spolu vyvinuli. Naše priateľstvo je vpísané v našej DNA. 🙂

Zdroje: