Pandémia prinútila milióny ľudí pracovať z domu. Išlo to oveľa lepšie, ako sa čakalo. Jednou z najvýraznejších reakcií na pandémiu COVID-19 bol náhly presun práce domov približne polovice pracovnej sily. V mnohých prípadoch to bolo spojené s rovnako náhlym prechodom na domáce vzdelávanie. Napriek tomu, čo sa dalo čakať, bola práca z domu jednou z častí reakcie na pandémiu, ktorá prebiehala pozoruhodne hladko.
Väčšina druhov kancelárskych prác pokračovala takmer akoby sa nič nezmenilo. Neplánovaný experiment, ku ktorému sme boli prinútení, naznačuje, že sme narazili na obrovskú príležitosť a na mikroekonomickú reformu. Tá by nám mala priniesť oveľa väčšie výhody.
Dochádzanie do práce ušetrí náklady
Priemerný pracovník strávi každý pracovný deň hodinu dochádzaním do práce. Je pozoruhodné, že tento údaj ostal viac-menej stabilný od doby neolitu, čo je nález známy ako Marchettiho zákon. Ak by práca z domu vylúčila hodinu dochádzania bez zmeny času stráveného prácou alebo znížením výroby, výsledok by sa rovnal 13% zvýšeniu produktivity (za predpokladu 38-hodinovej práce). Ak by polovica pracovnej sily dosiahla takýto zisk, zodpovedalo by to 6,5% zvýšeniu produktivity pracovnej sily ako celku.
Zdroj: pexels.com
Štúdia ekonómov z Harvardu a Newyorskej univerzity zistila, že ľudia pracujúci z domu trávia denne približne o 48 minút viac času prepojenými so svojimi kanceláriami, takže priemerný zisk vo voľnom čase je iba 12 minút denne. Zdá sa však pravdepodobné, že aspoň časť tohto času sa venuje úlohám v domácnosti, najmä v rozsahu, v akom sa pracovníci museli počas obdobia uzamknutia starať o deti a ich domácu výučbu. Okrem úspory času pri dochádzaní šetria pracovníci aj finančné náklady na dochádzanie a aspoň časť času stráveného prípravou na prácu.
Pre manažérov to bude tažšie
Takýto štýl práce nemusí vyhovovať ľuďom, ktorí sa pri rozvíjaní nápadov spoliehajú na rozhovory s kolegami. Taktiež ani tým, ktorí uprednostňujú systematickejší prístup k získavaniu informácií. Ďalšou skupinou pracovníkov, ktorí by sa mohli stratiť pri práci na diaľku, sú strední manažéri. Nakoľko ich riadenie závisí od fyzického stráženia pracovníkov, predstavuje práca na diaľku problémy.
Zdroj: pexels.com
Dotieravej kontrole činnosti počítača sa bude pravdepodobne odolávať a vyhnúť sa jej. Manažéri sa budú musieť naučiť riadiť objektívnym hodnotením výsledkov, skôr ako sledovaním toho, čo ľudia robia, a musia dostať tieto dôkazy ďalej v hierarchii.
Zvládnuteľné pre zamestnávateľov
Pre zamestnávateľov mal prechod na prácu z domu malý okamžitý dopad. Mzdy pracovníkov sa nezmenili a prinajmenšom z krátkodobého hľadiska ani výdavky na kancelárske priestory. Z dlhodobého hľadiska však práca na diaľku ponúka možnosť oveľa väčšej flexibility pri prijímaní do zamestnania. Čo však s druhou polovicou pracovnej sily, ktorá nemá možnosť pracovať z domu?
Zdroj: pexels.com
A čo hlavne pracovníci v oblasti služieb s väčšinou nízkym príjmom, ktorí sú závislí od ľudí prichádzajúcich do kancelárií? Ak sa má na zvyšovaní produktivity umožňovanej prostredníctvom práce na diaľku podieľať celá komunita, bude potrebné vykonať zásadné vládne opatrenia, aby sa tak stalo.
Budeme musieť zmeniť spôsob, akým podporujeme pracovníkov
Pandémia ukázala, ako sa celé odvetvia hospodárstva, ako napríklad starostlivosť o staršie osoby, spoliehajú na to, že príležitostní pracovníci spoja viac pracovných miest bez prístupu k štandardným podmienkam, ako je napríklad práceneschopnosť. Najmä mladší pracovníci trpia nezamestnanosťou a ťažkosťami pri prechode na stálu prácu na plný úväzok.
Bude potrebné rozšíriť zamestnanosť financovanú z verejných zdrojov v širokej škále služieb vrátane starostlivosti o deti a zvrátiť trendy smerom k príležitostnému a zmluvnému zamestnávaniu.
Zdroj: pexels.com
Napriek tomu, že to bolo katastrofálne, program COVID-19 nás naučil veľa o sebe a o tom, ako funguje naša ekonomika a spoločnosť. Ak sa poučíme z týchto skúseností, bolo by možné, že budeme mať úžitok z aspoň jednej škody spôsobenej katastrofou a zmiernime ju.
Zdroje: